POOMŠOVÉ ÚVAHY

            Po svätej omši ostali sedieť vedľa seba v lavici dvaja ľudia. Prvý si hovorí: „Škoda, že zajtra opäť vhupnem do surovej reality na pracovisku, kde platia tvrdé pravidlá a všetko tak krásne, čo sa tu odohralo, ostane mimo mňa.“

            Druhý si hovorí: „Aká nádherná liturgia, povznášajúca ducha. Prenikla ma až do špiku kostí. Z tejto hodiny strávenej v kostole budem čerpať silu celý nasledujúci týždeň...“

            O toto ide. Učiť sa postoju druhého človeka. Z Božích darov čerpať posilu pre svoj život.